Informácie

Ďalšie dôsledky transpozície - biológia

Ďalšie dôsledky transpozície - biológia


We are searching data for your request:

Forums and discussions:
Manuals and reference books:
Data from registers:
Wait the end of the search in all databases.
Upon completion, a link will appear to access the found materials.

Ďalšie dôsledky transpozície

11 hlavných účinkov hormónov štítnej žľazy | Biológia

Nasledujúce body zdôrazňujú jedenásť hlavných účinkov hormónov štítnej žľazy. Niektoré z týchto účinkov sú: 1. Vplyvy na spotrebu kyslíka, produkciu tepla 2. Účinky na rast a Differentia & shytion 3. Kardiovaskulárny účinok 4. Hematopoetické efekty 5. Gastrointestinálny efekt 6. Pľúcny účinok 7. Účinky na vývoj plodu 8. Účinky na metabolizmus uhľohydrátov 9. Účinky na metabolizmus bielkovín a ďalšie.

1. Účinky na spotrebu kyslíka, produkciu tepla:

Hormóny štítnej žľazy, najmä T3 zvyšuje O2 spotrebu a tvorbu tepla vo všetkých tkanivách okrem mozgu, sleziny a semenníkov. To prispieva k zvýšeniu bazálneho metabolizmu. Hor­mony štítnej žľazy tiež znižujú hladiny superoxiddismutázy, čo vedie k zvýšenej tvorbe voľných radikálov superoxidových aniónov.

2. Účinky na rast a Ddiferencia­tion:

Hormóny štítnej žľazy pôsobia synergicky s rastovým hormónom, a tým podporujú retenciu dusíka, syntézu bielkovín, rast tela a diferenciáciu tkaniva. Hor & shymones tiež stimulujú zvýšený obrat kostí, zvýšenú resorpciu kostí a v menšej miere tvorbu kostí.

Normálny vývoj mozgu vyžaduje hormóny štítnej žľazy, bez týchto hormónov je znížená myelinogenéza a retardovaná axonálna vetva.

Hormóny štítnej žľazy stimulujú metamor­fózu u obojživelníkov, ako sú pulce, indukciou niektorých enzýmov, ako je hyaluronidáza a lyzozomálne hydrolázy, ktoré sa podieľajú na regresii chvostovej, žiabrovej a karbomoyl-fosfát syntázy I a arginázy, ktoré sa podieľajú na prechode z amonotelizmu urotelizmu na pulec dospelý.

3. Kardiovaskulárny účinok:

T3 stimuluje kontraktilitu srdcového svalu a zvyšuje diastolickú kontrakciu srdca. Hormóny štítnej žľazy majú výrazné pozitívne inotropné a chronotropné účinky na srdce, ktoré zodpovedajú za zvýšený srdcový výdaj a srdcovú frekvenciu pri hypertyreóze a naopak pri hypotyreóze.

4. Hematopoetické efekty:

V prípade hypertyreózy a štítnej žľazy zvyšuje hladina hormónov štítnej žľazy zvýšenú produkciu erytropoetínu a zvýšenú erytropoézu. Hormóny tiež zvyšujú obsah 2,3-difosfoglycerátov v erytrocytoch, čo umožňuje zvýšenie O2 disociácia a blokovanie z hemoglobínu a zvýšenie O2 dostupnosť pre tkanivá.

5. Gastrointestinálny účinok:

Štítna žľaza a šymóny stimulujú črevnú pohyblivosť, čo môže mať za následok zvýšenú pohyblivosť a hnačku pri hyperštyreóze a naopak pri hypotyreóze.

6. Pľúcny účinok:

Štítna žľaza a šymony udržujú normálnu hypoxickú a hyperkapnickú jazdu v respiračnom centre.

7. Účinky na vývoj plodu:

Sekrécia TSH štítnou žľazou a prednou hypofýzou začína pôsobiť u ľudského plodu približne v 11. týždni. Rast plodu je teda do značnej miery závislý od jeho vlastnej sekrécie štítnej žľazy.

8. Účinky na metabolizmus sacharidov:

Hormóny štítnej žľazy zvyšujú absorpciu a syntézu glukózy a pečeňovej glykogenolýzy črevom zvýšením aktivity glukóza-6-fosfatázy. Hormóny tiež zvyšujú pečeňovú glukoneogenézu zvýšením aktivít pyruvátkarboxylázy a PEPCK.

Aktiváciou niektorých mitochondriálnych oxidoreduktáz zvyšujú oxidáciu glukózy. Hormóny štítnej žľazy sú teda voči inzulínu antagonistické, zvyšujú hladinu cukru v krvi a znižujú toleranciu na cukor.

9. Účinky na metabolizmus bielkovín:

Hormóny štítnej žľazy vo veľkých dávkach inhibujú syntézu bielkovín a zvyšujú hladinu aminokyselín v krvi a uri & shynary NPN. V miernych dávkach vykazuje proteínové anabolické účinky.

10. Účinky na metabolizmus lipidov:

Syntézu a degradáciu cholesterolu zvyšujú hormóny štítnej žľazy. Hormóny môžu stimulovať lipogenézu zvýšením aktivity enzýmov jablčného enzýmu a ATP-citrát lyázy. Lipolytický účinok adrenalínu môže byť zosilnený hormónmi štítnej žľazy prostredníctvom zvýšenej regulácie beta-adreálnych a shynergických receptorov na membráne adipocytov, a tým nepriamo zvyšuje hladinu voľných mastných kyselín v krvi.

11. Endokrinný účinok:

Hor­mony štítnej žľazy zvyšujú metabolický obrat mnohých hormónov. Napríklad miera produkcie a translácie kortizolu sa u pacientov s hypertyreózou zvýši. Pacienti s hypotypiou a štítnou žľazou vykazujú zvýšenú hladinu prolaktínu a zhoršenú ovuláciu.


Kostná dreň

Krvotvorné bunky kostnej drene patria medzi najcitlivejšie bunky v tele. Ak je zabité veľké percento takýchto buniek, čo sa môže stať, keď dôjde k intenzívnemu ožiareniu celého tela, normálna výmena cirkulujúcich krviniek je narušená. V dôsledku toho môže dôjsť k zníženiu počtu krviniek a nakoniec môže dôjsť k infekcii, krvácaniu alebo k obom. Dávka nižšia ako 0,5–1 Sv spravidla spôsobuje iba mierne prechodné vyčerpanie krvotvorných buniek, avšak dávka nad 8 Sv podaná rýchlo do celého tela zvyčajne spôsobuje smrteľné zníženie tvorby krviniek.


2) Uptick v predávkovaní drogami a zneužívaní návykových látok

Prirodzene, sociálna izolácia a zúfalstvo sú kľúčovými spúšťačmi relapsu zneužívania návykových látok. Nie je teda žiadnym prekvapením, keď vidíme, že emocionálne a duševné dôsledky blokád COVID-19 zhoršili už aj tak vážnu drogovú krízu v USA.

Toto sa odohralo na mojom dvore, v oblasti metra Washington, DC.

"V apríli, poslednom mesiaci, za ktorý sú dostupné štatistiky, mesto [Washington DC] zaznamenalo najväčší mesačný počet predávkovaní opiátmi za posledných päť rokov," Washington Post správy. "[Toto] je súčasťou národného trendu zvyšovania predávkovania, ktorý sa podľa zdravotníckych expertov v posledných mesiacoch zrýchlil."

Medzitým Maryland zaznamenal viac ako dvojnásobný počet úmrtí na predávkovanie opiátmi v prvom štvrťroku tohto roka v porovnaní s predchádzajúcim rokom. A vo Virgínii predstavitelia štátu odhadujú, že „do konca roka„ zaznamenajú takmer 1 700 takýchto úmrtí - čo je najvyššia ročná bilancia najmenej od roku 2007 “.

Ide o celoštátny trend. NPR uvádza, že predávkovanie v krajine vzrástlo o približne 18 percent. Pre porovnanie, v roku 2018 zomrelo na predávkovanie drogami viac ako 67 300 Američanov. 18 -percentný nárast nepochybne znamená tisíce ďalších tragických úmrtí na predávkovanie.


Ďalšie účinky taurínu na výhody príjmu BCAA pre bolestivosť svalov a svalové poškodenia s oneskoreným nástupom vyvolané excentrickým cvičením s vysokou intenzitou

Taurín (TAU) má množstvo biologických, fyziologických a farmakologických funkcií vrátane protizápalového a antioxidačného stresu. Aj keď predchádzajúce štúdie ocenili účinnosť aminokyselín s rozvetveným reťazcom (BCAA) na bolestivosť svalov s oneskoreným nástupom (DOMS), konzistentné zistenie stále nepresvedčilo. Cieľom tejto štúdie bolo preskúmať dodatočný účinok TAU s BCAA na DOMS a svalové poškodenia po excentrickom cvičení. Tridsaťšesť netrénovaných mužských dobrovoľníkov bolo rovnomerne rozdelených do štyroch skupín a užívalo kombináciu s 2,0 g TAU (alebo placeba) a 3,2 g BCAA (alebo placeba), trikrát denne, 2 týždne pred a 4 dni po excentrickom cvičení flexie lakťa . Po období po excentrickom cvičení ukázali fyziologické a krvné biochemické markery pre DOMS a poškodenie svalov zlepšenie skôr v kombinácii suplementácie TAU a BCAA ako pri suplementácii jednou alebo placebom. Na záver, dodatočné doplnenie TAU o BCAA by bolo užitočným spôsobom na zmiernenie DOMS a svalových poškodení spôsobených cvičením s vysokou intenzitou.


Účinky obmedzenia prietoku krvi bez ďalšieho cvičenia na zníženie sily a svalovú atrofiu po imobilizácii: Systematický prehľad

Účel: Skúmať, či obmedzenie prietoku krvi (BFR) bez súčasného cvičenia zmiernilo zníženie sily a atrofiu stehenných svalov u subjektov s imobilizáciou dolných končatín.

Metódy: Prehľadali sa nasledujúce databázy: PubMed, CINAHL, PEDro, Web of Science, Central a Scopus.

Výsledky: Vyhľadávanie identifikovalo 3 vhodné štúdie a celková vzorka v identifikovaných štúdiách pozostávala z 38 účastníkov. Izokinetický a izometrický krútiaci moment flexorov a extenzorov kolena sa skúmal v 2 štúdiách. Prierezová oblasť stehenných svalov bola hodnotená v 1 štúdii a obvod stehna bol meraný v 2 štúdiách. Protokol BFR bol 5 sád 5 minút oklúzie a 3 minút voľného prietoku, dvakrát denne počas približne 2 týždňov. Ako celok zahrnuté štúdie naznačujú, že BFR bez cvičenia je schopný minimalizovať zníženie sily a svalovú atrofiu po imobilizácii. Je však dôležité zdôrazniť, že zahrnuté štúdie ukázali vysoké riziko zaujatosti, najmä pokiaľ ide o utajovanie alokácií, zaslepenie hodnotenia výsledkov, analýzy Intent-to-Treat a skupinovú podobnosť na začiatku.

Záver: Aj keď je to potenciálne užitočné, vysoké riziko zaujatosti prezentované pôvodnými štúdiami obmedzuje indikáciu BFR bez sprievodného cvičenia ako účinného protiopatrenia proti zníženiu sily a atrofii sprostredkovanej imobilizáciou.

Kľúčové slová: Nepoužívať Hypoxia Ischémia Ochabovanie svalov Rehabilitácia.


Translokácia: Pôvod, typy a účinky | Genetika

ii) Môžu byť indukované mutagénmi, tj. ionizujúcim žiarením a mnohými chemickými mutagénmi, pretože indukujú rozbitie chromozómov.

(iii) Translokácie môžu byť vyvolané pestovaním rastlín v médiu s nedostatkom vápnika, ako uvádza Nilan a Phillips v roku 1957.

(iv) Translokácie môžu byť vyvolané kyslíkom aplikovaným pri vysokom atmosférickom tlaku, ako uvádza Kronstad a kol., v roku 1959 a Moutschen-Dahmen a kol., v roku 1959.

v) Translokácie je možné získať z určitých medzidruhových krížení, pretože príslušné druhy sa líšia v prípade chromozomálnych prestavieb vrátane translokácie, ktoré sa stanú pozorovateľnými v ich medzidruhových hybridoch.

(vi) Geneticky kontrolované zlomenie v chromozómoch môže tiež spôsobiť translokácie, ako napríklad lepkavý gén (st) a systém DS-AC v kukurici.

V roku 1914 hlásil Belling 50% peľový potrat a 50% osiva uloženého v krížoch floridského zamatu, ktoré označil ako polosterilné. Neskôr v roku 1924 Belling a Blakeslee, pracujúci s Datum stramonium, dospeli k záveru, že nehomológne chromozómy si môžu vymieňať segmenty.

Chovateľské správanie semesterility v Stizolobium deeringianum bolo vysvetlené v roku 1925 Bellingom na základe “segmentálna výmena medzi nehomológmi ”.

V kukuričnej rastline bola semisterilita hlásená Brinkom v roku 1927. V roku 1930 Burnham ohlásil kruh 4 chromozómov v polosterilnej rastline kukurice. V tom istom roku McClintock ukázal, že translokačné heterozygoty produkovali a “konfigurácia v tvare kríža” pri pachytene. V Drosophile prvú translokáciu, kde bol kus chromozómu X pripojený k chromozómu Y, oznámil Stern v roku 1926.

Uvádza sa, že niektoré gény indukujú prerušenie chromozómov vedúce k produkcii translokácií. V niektorých prípadoch boli pozorované geneticky riadené systémy zlomenia chromozómov. V kukurici sa v AI meiózy vyskytli chromozómové zlomy v dôsledku lepivosti chromozómových aberácií.

Systém DS-AC v kukurici, ktorý prvýkrát opísal McClintock v roku 1950, tiež spôsobuje štrukturálne zmeny indukciou chromozómových zlomov.

Prepletenie bivalentov, ku ktorému dochádza u určitých druhov, ako je napríklad Tradescantia, tiež spôsobuje zlomenie chromozómov vedúce k rôznym aberáciám. Translokácie boli indukované rôznymi fyzikálnymi a chemickými mutagénmi u niekoľkých rastlinných a živočíšnych druhov.

Translokácie vznikajú zlomením a opätovným spojením chromozómov. Môže byť tiež interpretovaný na základe výmenného modelu. Jednotkou translokácie môže byť chromozóm (chromozomálna translokácia) alebo chromatid (translokácia chromatíd).

Druhy translokácie:

Translokácia môže byť klasifikovaná na základe trans-lokalizovaného segmentu, ktorý je prítomný v rovnakom, homológnom alebo nehomologickom chromozóme, a na základe počtu zlomov zahrnutých v translokácii.

A. Klasifikácia na základe zapojenia rovnakých alebo rôznych chromozómov:

1. Intrachromozomálna (vnútorná) translokácia alebo posun:

Segment chromozómu je posunutý zo svojej pôvodnej polohy do inej polohy v rámci toho istého chromozómu. Je dvoch typov:

K posunu dochádza v tom istom ramene (obr. 14.1).

K posunu dochádza z jedného ramena na druhé rameno (obr. 14.1)

2. Interchromozomálna translokácia:

Chromozomálny segment sa prenáša z jedného chromozómu na druhý. Môže byť buď bratská alebo externá.

Chromozómový segment je trans-lokalizovaný do homológneho (obr. 14.1).

Segment chromozómu je trans-lokalizovaný do nehomológneho chromozómu (obr. 14.2).

Interchromozomálna translokácia môže byť rozdelená do nasledujúcich troch skupín.

I. Transpozícia:

Prenos segmentu chromozómu z jedného chromozómu na druhý chromozóm sa nazýva transpozícia. Môže ísť o nasledujúce typy.

i) Interkalácia alebo inzercia alebo inzerčná translokácia:

Transpozícia prebieha v interkalárnej polohe.

ii) Terminálna transpozícia:

Segment je pripojený ku koncu chromozómu. Koncová translokácia však nie je možná, pokiaľ teloméry chromozómu zostanú neporušené. Terminálna translokácia preto môže nastať iba vtedy, ak je koniec chromozómu vymazaný alebo trans-lokalizovaný.

II. Vzájomná translokácia alebo výmena:

Výmena segmentov medzi dvoma alebo viacerými nehomologickými chromozómami sa nazýva recipročná translokácia alebo výmena. Je dvoch typov: asymetrický alebo aneucentrický a symetrický alebo eucentrický.

i) Asymetrická alebo aneucentrická translokácia:

Po rozbití sa zlomené acentrické segmenty spoja a vytvoria trans-lokalizovaný acentrický chromozóm, zatiaľ čo dva chromozómy s centromérom sa spoja a vytvoria trans-lokalizovaný chromozóm s dvoma centromérami (dicentrický). Dicentrický chromozóm vytvorí mostík v anafáze, ak sa dva centroméry posunú k opačným pólom (obr. 14.2).

ii) Symetrická alebo eucentrická translokácia:

Zlomené segmenty sa vymieňajú medzi dvoma nehomologickými chromozómami tak, že oba chromozómy zapojené do translokácie majú každý iba jednu centroméru (monocentrickú) (obr. 14.2).

III. Translokácie celého ramena alebo prevody celého ramena:

Ide o špeciálne typy translokácií, kde sú transponované alebo zamenené takmer celé ramená chromozómov.

Takéto translokácie sú troch typov:

i) Centrická fúzia alebo Robertsonova translokácia:

Dlhé ramená dvoch akrocentrických chromozómov sa môžu fúzovať v dôsledku translokácie za vzniku metacentrického chromozómu, zatiaľ čo ich krátke ramená sa spoja a vytvoria veľmi malý chromozóm (obr. 14.2).

ii) Disociácia:

Dva metacentrické chromozómy, jeden s dlhými ramenami a druhý s krátkymi ramenami, môžu translokáciou vytvoriť dva akrocentrické chromozómy (obr. 14.2).

iii) Tandemová fúzia:

K takémuto typu výmeny dochádza, keď sa zlom v jednom chromozóme vyskytne blízko centroméry a v druhom chromozóme sa vyskytuje blízko konca. Výsledkom takéhoto rozbitia a opätovného spojenia môže byť veľký akrocentrický chromozóm a malý metacentrický chromozóm, ak boli oba chromozómy pôvodne akrocentrické.

Ak je jeden chromozóm metacentrický, výsledkom zámeny budú dva akrocentrické chromozómy, jeden malý a druhý veľký (obr. 14.2).

B. Klasifikácia na základe počtu príslušných prestávok:

Podľa tohto systému Schulz-Schaeffer v roku 1980 rozdelil translokácie do štyroch tried:

(4) Komplexné (viac ako tri prestávky) translokácie.

1. Jednoduchá translokácia:

Pri takejto translokácii sa segment chromozómu pripojí na koniec nehomológneho chromozómu. V roku 1929 Painter a Muller ohlásili takýto typ translokácií u Drosophila. Vzhľadom na stabilitu teloméry nemôže intaktný chromozomálny koniec fúzovať s chromozomálnym segmentom.

Preto sú prípady jednoduchých translokácií buď recipročná translokácia, v ktorej je veľmi malý telomerický segment jedného chromozómu (zjavne bez detekovateľného génu) zapojený do recipročnej translokácie, alebo sa telomérna oblasť príslušného chromozómu počas translokácie vymaže.

2. Recipročná translokácia alebo výmena:

Pri tomto type translokácie sa segmenty vymieňajú medzi dvoma nehomológnymi chromozómami, preto zahŕňa jeden zlom v každom zo zapojených chromozómov (obr. 14.2). Väčšina translokácií sú recipročné translokácie. Také translokácie boli podrobne študované na rôznych rastlinných a živočíšnych druhoch.

3. Typ posunu transpozície alebo transpozície:

Ide o tri zlomy, pričom zlomený segment je posunutý (transponovaný) v interkalárnej polohe (obr. 14.1).

Podľa toho, či ide o rovnaké alebo rôzne chromozómy, je posun dvoch typov:

a) Vnútrochromozomálny posun:

Posun je obmedzený na rovnaký chromozóm, pričom zlomený segment sa vloží buď (i) do toho istého ramena, alebo (ii) do druhého ramena chromozómu.

(b) Interchromozomálny posun:

Zlomený kus chromozómu sa vloží do interkalárnej polohy nehomológneho chromozómu (obr. 14.2).

4. Komplexné translokácie:

Pri takýchto translokáciách sú zahrnuté viac ako tri prestávky. K takýmto translokáciám väčšinou dochádza prirodzene.

Fenotypové účinky translokácie:

Vo všeobecnosti nie sú viditeľné žiadne fenotypové účinky translokácií. Ale v prípade, že dôjde k poškodeniu DNA počas translokácie, môžu vzniknúť recesívne mutácie. Translokácie môžu tiež pôsobiť ako recesívne letálne. Účinok polohy môže byť spôsobený niektorými translokáciami v určitých organizmoch, ako sú Drosophila, Oenothera atď.


Neočakávané dôsledky technológie

Keď škótski vedci vo februári tohto roku oznámili úspešné klonovanie jahniatka s názvom Dolly, spustilo to množstvo úzkostných otázok. Mnoho z nich sa týkalo etiky klonovania, ale ďalší súbor sa pýtal na neočakávané dôsledky. Ak pôjdeme po klonovacej ceste, kam to povedie? Odpoveď je, že nevieme. Všetky naše technologické cesty sa krútia a otáčajú a my nikdy nevidíme za zákrutu alebo cez hmlu.

Účelom tohto príspevku je preskúmať všadeprítomný fenomén neočakávaných dôsledkov. Začneme pohľadom na niektoré definície, ktoré vrhajú svetlo na vec, a potom zvážime povahu zmeny. To vedie k rozšíreniu definície slova „technológia“ a pohľadu na to, čo bol jeden z našich prvých príkladov neočakávaných následkov. Potom riešime zásadnú otázku, prečo máme takéto dôsledky. Nasleduje niekoľko ďalších príkladov a potom sa pozrieme na to, čo spoločnosť robí tvárou v tvár neočakávaným následkom. Príspevok končí diskusiou o niektorých etických dôsledkoch konania, keď vieme, že naše konanie môže mať neočakávané dôsledky.

2. Niektoré definície

Tu je dôležité rozlišovať medzi neočakávanými a nežiaducimi následkami. Prvé z nich sú dôsledkami, ktoré nie sú predvídané a riešené pred ich výskytom. Nežiaduce dôsledky sú tie, ktoré nám škodia, ale ktoré sme ochotní akceptovať alebo akceptovať riziko, že sa vyskytnú. Dôsledky môžu byť:

nie je žiaduce, ale bežné alebo pravdepodobné

nie je žiaduce a nepravdepodobné

Ako príklad uveďme vývoj jadrovej elektrárne v mieste oceánu. Očakávaným a zamýšľaným cieľom alebo dôsledkom je výroba elektrickej energie. Nežiaducim, ale bežným a očakávaným dôsledkom je zahrievanie oceánskej vody v blízkosti závodu. Neželaným a nepravdepodobným dôsledkom by bola veľká explózia a termín „riziko“ by sme spájali s týmto výsledkom, ale nie s ohrevom vody.

Neočakávaným a žiaducim dôsledkom by mohlo byť objavenie nových prevádzkových postupov, ktoré by urobili jadrovú energiu bezpečnejšou. Neočakávaným a nežiaducim dôsledkom môže byť vývoj nového druhu predátorských rýb v zahriatej oceánskej vode, ktoré zničia existujúce požadované druhy.

Tento článok sa zameriava na neočakávané dôsledky našich technológií. Očakávané negatívne dôsledky sú podrobne popísané v literatúre o riziku. Pozri napríklad Margolis (1996) a Bernstein (1996). Ten zdôrazňuje úlohu matematiky pri hodnotení rizika.

Predtým, ako budeme pokračovať, by sme mali urobiť dve krátke body. Prvým je, že zmena je vždy s nami. Aj bez zásahu človeka sa príroda neustále mení. Kontinenty sa pohybujú, zmeny počasia, druhy sa vyvíjajú, rodia sa nové svety a staré zomierajú. Druhým bodom je, že sa zdá, že všetky zmeny majú neočakávané dôsledky. Nečakané je teda súčasťou života. Neexistuje žiadne absolútne zabezpečenie. Neočakávané dôsledky je možné zmierniť, a to do značnej miery získaním dodatočných informácií alebo znalostí, nie však odstrániť. To je povaha nášho života, prirodzená a ľudská.

3. Širšia definícia technológie

Napriek tomu, že sa tu zameriavame na pojem „technológia“, ako sa obvykle používa, stojí za to poukázať na to, že ľudia robia veľa vecí, ktoré majú neočakávané dôsledky, vo všetkých oblastiach života, vrátane napríklad: medicíny, obchodu, práva, politiky , náboženstvo, vzdelanie a mnohé ďalšie. Kvôli paralelám medzi týmito oblasťami je užitočné uvažovať o širšej definícii technológie, ako napríklad „... to, čo sa dá urobiť, s výnimkou tých schopností, ktoré sa prirodzene vyskytujú v živých systémoch“. (Benziger) Touto vecou sa dosť podrobne zaoberá v Technopoly: Odovzdanie kultúry kultúre (Poštár).

Vo svetle tejto širšej definície je písanie jednou z našich prvých technológií. Pošťák spomína na príbeh Thamusa a boha Theutha z Platónovho Faidra ako na príklad neočakávaných následkov. Theuth vynašiel mnoho vecí, vrátane: čísla, výpočtu, geometrie, astronómie a písma. Theuth tvrdil, že písanie zlepší pamäť aj múdrosť ľudí. Thamus si myslel opak.

Pravda, môj vzor vynálezcov, objaviteľ umenia nie je najlepším posudzovateľom dobra alebo zla, ktoré budú narastať tým, ktorí ho praktizujú. Tak je to aj v tomto: vy, ktorí ste otcom písania, ste mu zo záľuby vo svojom potomkovi pripisovali pravý opak jeho skutočnej funkcie. Tí, ktorí ho získajú, prestanú používať svoju pamäť a budú zabúdať, budú sa spoliehať na to, že na písanie si budú veci pamätať vonkajšími znakmi, a nie svojimi vnútornými prostriedkami. To, čo ste objavili, je potvrdenie o zapamätaní, nie o pamäti. A čo sa týka múdrosti, vaši žiaci budú mať jej povesť bez reality: budú dostávať množstvo informácií bez náležitého poučenia a v dôsledku toho budú považovaní za veľmi dobre informovaných, keď sú z väčšej časti ignoranti. A pretože sú naplnení domýšľavosťou múdrosti namiesto skutočnej múdrosti, budú pre spoločnosť príťažou.

Vo všetkých našich technológiách platí, že objaviteľ umenia alebo dizajnér nového systému zvyčajne nie je najlepším odhadcom dobra alebo zla, ktoré nastanú tým, ktorí ho praktizujú. A napriek tomu, paradoxne, je to často dizajnérka, ku ktorej sa musíme ísť opýtať na pravdepodobné výsledky jej práce. Toto je problém, s ktorým musí spoločnosť zápasiť, a neskôr budeme diskutovať o tom, ako to robí.

4. Prečo máme nezamýšľané následky?

Dietrich Dorner nedávno analyzoval systémy spôsobom, ktorý nám môže pomôcť pochopiť, prečo môžu byť také ťažké pochopiť, a preto sú dôsledky nepredvídané. Dorner identifikoval štyri vlastnosti systémov, ktoré znemožňujú úplné pochopenie akéhokoľvek skutočného systému. Sú to tieto:

ignorancia a mylné hypotézy

Zložitosť odráža množstvo rôznych komponentov, ktoré má skutočný systém, a vzájomné prepojenia alebo vzájomné vzťahy medzi týmito komponentmi. Naše systémové modely nevyhnutne zanedbávajú mnohé z týchto komponentov alebo vlastností, a ešte viac ich vzájomné vzťahy, ale vždy to predstavuje nebezpečenstvo, pretože práve z takýchto vzájomných vzťahov môže vzniknúť neočakávané. Náš ekonomický systém je príkladom veľmi komplexného systému. Nielenže je veľa hráčov, ale hráči sú aj vzájomne prepojení mnohými spôsobmi, ktoré je ťažké identifikovať a definovať. Ak hráč A stanoví túto cenu, ako zareaguje hráčka B a čo si pomyslí a čo urobí hráčka C, keď bude sledovať akcie hráčov A a B?

Mnoho zariadení a systémov vystavuje dynamika, teda vlastnosť meniť svoj stav spontánne, nezávisle od kontroly centrálnym agentom zodpovedným za systém. Jedným z najfascinujúcejších príkladov našej doby je internet, mimoriadne dynamický systém, ktorý nemá nikto na starosti. Neexistuje spôsob, ako modelovať internetový systém spôsobom, ktorý by predpovedal jeho budúcnosť a budúcnosť ľudí a vecí, ktoré budú ovplyvnené internetom. Túto vlastnosť majú mnohé z našich komplexných technologických systémov. Príklady môžu zahŕňať: nový diaľničný systém, jadrovú energiu, televíziu s vysokým rozlíšením, genetické inžinierstvo. Diaľničný systém je napríklad dynamický, pretože veľký počet hráčov iniciuje akcie mimo akejkoľvek centrálnej kontroly. Vodič A spomaľuje, aby pozoroval nehodu, vodič B reaguje nepredvídateľným spôsobom v závislosti od jeho schopností, duševného stavu, triezvosti a ďalších faktorov. Tento systém, aj keď je do určitej miery štruktúrovaný, je v mnohých ohľadoch sám o sebe.

Nepriehľadnosť znamená, že niektoré prvky systému nie je možné vidieť, ale napriek tomu môžu ovplyvniť činnosť systému. Zložitejšie systémy môžu mať veľký podiel na transparentnosti. Na internete by napríklad zoznam zahŕňal takmer všetkých používateľov v konkrétnom čase, poruchy zariadení na užívateľských stránkach, miestne javy, ako napríklad počasie, ktoré ovplyvňujú používanie internetu na iných miestach. Musíme pochopiť, že to, čo nevidíš, ti môže ublížiť.

nakoniec ignorancia a mylné hypotézy sú vždy možnosťou. Možno je náš model jednoducho nesprávny, chybný, zavádzajúci. Tento posledný problém je obzvlášť zaujímavý a dôležitý, pretože s ním môžeme niečo urobiť. Môžeme podniknúť kroky na zníženie našej nevedomosti a na zvýšenie porozumenia, o čom budeme diskutovať v časti 6. A v časti 7 tvrdíme, že sme povinní to urobiť.

Pozrime sa ďalej na niektoré ďalšie pohľady na tento problém. Peter Bernstein sa tejto problematike venoval z pohľadu pravdepodobnosti a ekonomiky. Poukazuje na to, že ekonómovia niekedy verili, že deterministické sily poháňajú našu spoločnosť a ich podniky. Viac súčasných ekonómov zaznamenalo menej poriadku. Bernstein to vyjadril takto.

Optimizmus Viktoriánov bol uhasený nezmyselným ničením ľudského života na bojiskách (prvej svetovej vojny), neľahkým mierom, ktorý nasledoval, a škriatkami, ktoré uvoľnila ruská revolúcia. Už nikdy by ľudia neprijali uistenie Roberta Browninga, že „Boh je v jeho nebi:/Všetko je v poriadku so svetom“. Ekonómovia už nikdy nebudú tvrdiť, že výkyvy v ekonomike sú teoretickou nemožnosťou. Už nikdy by sa veda nezdala byť tak bezvýhradne neškodná, ani by náboženské a rodinné inštitúcie neboli v západnom svete tak bezmyšlienkovite akceptované. .

Až do tohto bodu klasickí ekonómovia definovali ekonómiu ako bezrizikový systém, ktorý vždy prinášal optimálne výsledky.

Takéto presvedčenie ťažko zomrelo, aj napriek ekonomickým problémom, ktoré sa objavili po vojne. Ozvalo sa však niekoľko hlasov, ktoré hlásali, že svet už nie je taký, ako sa zdal. Ekonóm University of Chicago Frank Knight, ktorý písal v roku 1921, vyslovil pre muža vo svojom odbore podivné slová: „Existuje veľa otázok o tom, ako ďaleko je svet vôbec zrozumiteľný. Len vo veľmi špeciálnych a rozhodujúcich prípadoch je možné vytvoriť niečo podobné matematickému štúdiu. “

Edward Tenner má ešte iný pohľad na fenomén neočakávaných a nezamýšľaných následkov. V niektorých našich technológiách vidí „efekt pomsty“, v ktorom sa naše zvrátené technológie obrátia proti nám s dôsledkami, ktoré presahujú dobro, ktoré bolo naplánované.

Zabezpečenie je ďalším oknom na efekty pomsty. Elektrický zámok dverí, ktorý je dnes štandardom väčšiny automobilov, zvyšuje pocit bezpečia. Za posledné dve desaťročia však pomohli strojnásobiť alebo štvornásobiť počet vymknutých vodičov – stáli 400 miliónov dolárov ročne a vystavili vodičov práve tým zločincom, ktorých zámky mali poraziť.

K tejto otázke zvrátenosti sa vrátime v časti 6, keď uvidíme, ako sa spoločnosť pokúša vysporiadať s nezamýšľanými dôsledkami.

Pre Dornera v oblasti strojárstva, pre Bernsteina v oblasti ekonomiky a pre Tennerove zvrátené technológie je správa rovnaká. Svet nie je poznateľný a predvídateľný. Jeho zložitosť je príliš veľká, jeho neistoty mimo nášho chápania. Niektoré neočakávané dôsledky sú nevyhnutnou vlastnosťou všetkých našich spoločností. To však neznamená, že by sme sa mali vzdať úsilia znižovať neistotu. K tomu sa vrátime v časti 7 o etických dôsledkoch.

V ďalšej časti sa pozrieme na niekoľko príkladov takýchto dôsledkov. Potom v časti 6 uvažujeme o tom, ako spoločnosť reaguje na problém neočakávaných následkov.

5. Niektoré príklady

V tejto časti uvažujeme o niektorých anekdotách, niektorých prípadoch o dôsledkoch, ktoré sa neočakávali. V tomto úsilí kráčame historickou cestou. Do príbehu o vynájdení písma sme sa už dostali do doby pred úsvitom ľudských dejín. Teraz preskočíme do posledných dvesto rokov, dotkneme sa niektorých účinkov priemyselnej revolúcie a prejdeme k otázkam, ktoré sa dnes kladú o novonavrhovaných technológiách.

Jamesa Benigera Kontrolná revolúcia: technologický a ekonomický pôvod informačnej spoločnosti, podrobne sleduje vývoj technologického rozvoja za posledné dve storočia, najmä v Spojených štátoch. Beniger síce zdôrazňuje úlohu a potrebu kontroly v technológiách, ale dôsledkom nevenuje veľkú pozornosť. Implicitné dôsledky zmien rýchlosti, ktoré priniesla priemyselná revolúcia, sú však jasné.

Zrýchlenie celého spoločenského systému spracovania. namáhať nevídane. všetky technologické a ekonomické prostriedky, ktorými spoločnosť riadi priepustnosť svojej materiálnej ekonomiky. Nikdy predtým v histórii nebolo potrebné riadiť procesy a pohyby rýchlosťou vyššou ako rýchlosť vetra, vody a zvieracej sily – zriedkavo viac ako niekoľko míľ za hodinu. Ekonomiky takmer cez noc, s použitím pary, čelili rastúcim krízam kontroly v celej spoločnosti. Pokračujúce riešenie týchto kríz, ktoré sa začali v Amerike v 40. rokoch 19. storočia a vyvrcholili v 70. a 80. rokoch 19. storočia, nepredstavovalo nič menšie ako revolúciu v technológii riadenia. Dnes pokračuje revolúcia kontroly, motor vznikajúcej informačnej spoločnosti.

Dvadsiate storočie malo s rozvojom letectva priniesť ešte ďalší kvantový skok v rýchlosti. Azda žiadny Američan nie je lepšou metaforou pre rast technológií v tomto storočí ako Charles A. Lindbergh. Lindberghova fascinácia novými technológiami v prvých desaťročiach tohto storočia odzrkadľovala fascináciu národa ako celku, hoci v Lindberghom prípade bola zmiernená láskou k prírode.

Miloval som farmu so zalesnenými brehmi riek a potokov, obrábaním pôdy a úrodou, dobytkom a koňmi. I was fascinated by the laboratory's magic: the intangible power found in electrified wires, through which one could see the unseeable. Instinctively I was drawn to the farm, intellectually to the laboratory. Here began a conflict between values of instinct and intellect that was carried through my entire life, and that I eventually recognized as inherent in my civilization.

In 1927 Lindbergh symbolized the triumph of technology when he flew alone across the Atlantic Ocean, and electrified the world. But the euphoria did not last, as it never does. Two years later the great depression hit, and the decade to follow saw the rise of Hitler, and the terrible destruction brought on by the Second World war, with its technologies so dependent on aviation. Lindbergh began to question the idea of progress.

Sometimes the world above seems too beautiful, too wonderful, too distant for human eyes to see, like a vision at the end of life forming a bridge to death. Can that be why so many pilots lose their live? Is man encroaching on a forbidden realm. Will men fly through the sky in the future without seeing what I have seen, without feeling what I have felt? Is that true of all things we call human progress - do the gods retire as commerce and science advance?

As a college youth, I thought civilization could never be destroyed again, that in this respect our civilization was different from all others of the past. It had spread completely around the world it was too powerful, too universal. A quarter-century later, after I had seen the destruction of high-explosive bombs and flown over the atomic-bombed cities of Hiroshima and Nagasaki, I realized how vulnerable my profession - aviation - had made all peoples. The centers of civilization were the centers of targets.

In the end Lindbergh found a reconciliation between the world of nature and spirit, and the world of technology, a balance between what Eliade has called the Sacred and the Profane. He came to see that a balance was essential, and that technology is good when it helps to preserve that balance

Decades spent in contact with science and its vehicles have directed my mind and senses to areas beyond their reach. I now see scientific accomplishments as a path, not an end a path leading to and disappearing in mystery. Rather than nullifying religion and proving that "God is dead", science enhances spiritual values by revealing the magnitudes and the minitudes - from cosmos to atom - through which man extends and of which he is composed.

As the undesired consequences of much of Twentieth Century technology became evident to Lindbergh, his response was not a rejection of technology, but rather a turning to the fundamental questions of why we are here. After his death Susan Gray put it this way.

Of all the man's accomplishments - and they were impressive - the most significant is that he spent most of his life considering and weighing the values by which he should live.

By the second half of the Twentieth Century we had become painfully aware that our technologies are not unmixed blessings, that they can have fundamental effects on the way we live. Lets look at some more prosaic examples from the past couple of decades. We'll start with one from Charles Handy's The Age of Unreason.

Microwave ovens were a clever idea, but their inventor could hardly have realized that their effect would ultimately be to take the preparation of food out of the home and into the, increasingly automated, factory to make cooking as it used to be into a matter of choice, not of necessity to alter the habits of our homes, making the dining table outmoded for many, as each member of the family individually heats up his or her own meal as and when they require it.

Tenner raises an example which is particularly interesting for two reasons. First, it is not clear which of a number of technologies is causing the unanticipated effects. Second, the issue is intensely political and interpersonal, partially because of the first reason. This is the matter of the effect which various erosion control technologies have on the condition of coastal beaches. In Tenner's words:

People concerned about the coasts are likely to dispute when and where environmental revenge effects are happening. Whatever more rigorous research may show, it is clear that the shoreline is a zone of chronic technological difficulty. Just as logging and fire suppression alter the forest's composition and fire ecology, compelling more and more vigilance, so beach protection feeds on itself by establishing a new order that needs constant and ever more costly maintenance.

Now lets turn very briefly to two examples of emerging technologies whose major unanticipated consequences we have yet to experience. We shall look at the Internet, and at cloning.

Actually, the Internet has already had a very significant impact on human life, involving the ways in which we meet each other, the ways we transact business, the ways we share information, and many more. Still, all of this is surely only the small tip of a huge iceberg, which seems very likely to change our lives in ways which we cannot today imagine. We cannot begin to anticipate the consequences of this technology.

The other technology which has stirred the public imagination in the waning years of this century is the cloning of animals, and the possibility that we may eventually be able to clone human beings. There has been no dearth of questions about the future raised by this subject. Here are just a few.

Will cloning of human beings change what it means to be human?

What good might come from the development of cloning?

Should we halt research on cloning animals because it might lead to human cloning?

If the government takes no action to control cloning could that decision be worse than a decision to take some specific action?

Is it possible to control cloning effectively?

Each of these questions speaks to the uncertainty inherent in the actions which we might take in this field.

We have surveyed here just a few examples which make concrete the concerns which we may have about the unintended and unanticipated consequences of our actions and our enterprises. In the next section we ask what society as a whole does in the face of uncertainty.

But before we get to society, we really must say something about the individual. It is clear, but nonetheless worth stating, that each of us often has the opportunity and the right to reject the unanticipated consequences of a technology, by refusing to use the technology in ways which have undesirable consequences. Whether a technologies is for good or for ill must be our choice. We can use it to enrich our lives or to let our lives lose all meaning. Sometimes a technology is so pervasive that we cannot escape it, but often we have the freedom to choose.

The microwave oven is a good example of a technology whose unanticipated consequences can be rejected if we so choose. We don't always have to accept the fast food approach if we choose not to. The violence of television and the pornography of the Internet are not forced on us. The contribution which the automobile makes to a sedentary life can often be rejected. If we become a slave to our telephone or other like media, it is not the telephone which should accept the blame. Discipline is still a virtue, for ourselves and for our children.

6. Society's Response

In this section we turn to the question of what individuals and societies do in light of the fact that their actions will have unanticipated consequences. We begin with an expansion of the discussion began in Section 4 on why we fail to anticipate consequences fully. Then we ask what specific steps can be taken to reduce uncertainty. Finally, we ask how people respond to proposals for new actions, and how this helps set the course of our actions.

The first part of this section is based largely on an outstanding study by Robert K. Merton titled "The Unanticipated Consequences of Purposive Social Action". Merton chose his title carefully. His use of the word 'unanticipated' rather than 'unintended' helped motivate the brief discussion on terminology in Section 2 above. The word 'purposive' is meant to stress that the action under study involves the motives of a human actor and consequently a choice among various alternatives.

Merton begins by stating that there had been up to the time of the article (1932) no systematic, scientific analysis of the subject. He surmises that this may be because for most of human history we attributed the unexpected to 'the gods', or 'fate', or divine interference. With the dawning of the Age of Reason, we began to believe that life could be understood. We didn't have to leave it to 'the gods'. It is curious that in this century that optimism, may we say 'faith', in human understanding of the complexities of life began to fade. Later we shall see this view espoused by the economist Frank H. Knight, in the first half of this century, and by another economist, Kenneth Arrow, writing in the second half of the century. In a sense we have come full circle, though today our uncertainty is not generally attributed to 'the gods' as such.

Merton cautions us that there are two pitfalls to be aware of in considering actions and consequences. The first is the problem of causal imputation, that is, the matter of determining to what extent particular consequences ought to be attributed to particular actions. The problem is exacerbated by the fact that consequences can have a number of causes. Lets consider an example.

Periodically the Federal Reserve Board changes the short-term interest rate in an attempt to maintain a balance between the health of the economy and the inflation rate. What makes the problem difficult is that inflation rates over a given period of time are dependent on many factors, including, for example: the short-term interest rate, consumer confidence, employment rates, technological productivity, and even the weather. So, if the inflation rate follows a certain path over a given one-year a period, to what extent should we attribute the path to the actions taken by the Federal Reserve?

The second pitfall is that of determining the actual purposes of a given action. Suppose that in a given year the unemployment rate drops from 8% to 6%, and the President claims that this drop was due to a series of social programs pushed by the Administration. How do we know if this was in fact the cause, or at least a major cause, of the result. This is of course an important question because it helps us decide whether this same action in the future may be desirable. It is of course a very difficult question to answer. Merton suggests a test: "Does the juxtaposition of the overt action, our general knowledge of the actor(s) and the specific situation and the inferred or avowed purpose 'make sense'?"

It is clear that the major limitation to the correct anticipation of consequences is our state of knowledge. Our lack of adequate knowledge can be expressed in a number of classes of factors. The first class derives from the type of knowledge which is obtained in the sciences of human behavior. The problem is that such knowledge tends to be stochastic or conjectural in the sense that the consequences of a repeated act are not constant, but rather there is a range of consequences, any one of which may arise. Consider again the case of the Federal Reserve increasing the short-term interest rate by say 0.25%. This action may be repeated a number of different times over the years, with a number of different consequences to the inflation rate. In this sense the consequence is stochastic or random, though probably within a fairly small range. The reason that we do not get a dependable result is that many factors influence the inflation rate, as we saw earlier. We do not know exactly how these other factors will influence the rate, nor do we know how the various factor will interrelate with each other, with secondary effects on inflation.

Another class of factors is error. We may, for example, err in our appraisal of the situation. We may err by applying an action, which has succeeded in the past, to a new situation. This is a particular common mistake. It has been said that we are creatures of habit, and with good cause. Much of our lives are lived repeating the same or very similar actions (eating, driving, walking, etc.), and it is absolutely necessary that we have in place habitual ways of carrying out these actions to accomplish a desired end. And it is natural that we extend our habit of doing things habitually to areas where situations have changed. This is a problem that we must be aware of constantly. We may also err in the selection of a course of action. We may not choose the correct thing to do. We also may not do what we do well. And finally, we may err by paying attention to only one factor affecting the consequences.

Another of Merton's factors which limits our ability to anticipate consequences is what he calls the "imperious immediacy of interest," which refers to situations where the actor's concern with the immediate foreseen consequences excludes consideration of longer-term consequences. One's actions may be rational in terms of immediate results, but irrational in terms of one's long-term interests or goals.

A related phenomenon has to do with one's basic values, and a strange twist of fate that sometimes arises. Suppose that one's immediate values call for frugality and hard work, a "Protestant ethic". Such an individual may well end up accumulating a significant amount of wealth and possessions. On the other side of the coin one whose values call for spending and conspicuous consumption may well end up with little wealth in the long run. This phenomenon is explored in some detail by Stanley and Danko.

The final point which Merton makes is that the very prediction of a consequence becomes a new factor in determining what will ensue as a result of some action. Prediction is a new variable in the complex of factors which lead to consequences. Consider again, for example, the case of the actions of the Federal Reserve Board. Suppose that the short-term interest rate is increased by 1/2% and that a major financial leader predicts that this will cause the stock market to drop by 10%. This prediction will almost certainly affect, in one way or another, the stock market.

In a beautiful brief biographical essay the economist Kenneth Arrow adds a further caution for the anticipator of consequences. Arrow believes that "most individuals underestimate the uncertainty of the world." The result is that we believe too easily in the clarity of our own interpretations. Arrow calls for greater humility in the fact of uncertainty, and finds in the matter a moral obligation as well.

The sense of uncertainty is active it actively recognizes the possibility of alternative views and seeks them out. I consider it essential to honesty to look for the best arguments against a position that one is holding. Commitments should always have a tentative quality.

A related idea has been expressed recently by Stephen Carter who believes that 'integrity' is more than acting out one's convictions. For Carter integrity has three parts:

discerning what is right and wrong

acting on what you have discerned

saying openly that you are acting on what you have discerned

The process of discerning requires an active search for the truth. We are not free just to act on our beliefs. We are obliged as well to actively challenge our beliefs, search for more appropriate beliefs, and adopt them (tentatively, of course) as we find them.

Next we turn to an analysis of ways in which we can reduce the uncertainties which are a part of our complex lives. This discussion is based largely on the pioneering work of Frank Knight in the first decades of this century. Knight argues that we can decrease uncertainty in four ways.

Combine uncertainties through large scale organization

Increase control of the situation

Slow the march of progress

Clearly an increase in knowledge can help us reduce uncertainty. We can carry out additional studies, analyses, experiments. The major problem with this approach is the cost in money and time. It also requires of course, as we have just seen, the recognition that we do not already have complete knowledge of the situation.

The typical way in which we combine uncertainties through large scale organizations is with one form or another of insurance. A group of people come together to protect each other against serious loss in case of a catastrophic consequence. The cost in in money and perhaps freedom.

It is often possible to reduce uncertainty through control. For example, the government might attempt to reduce inflation as a consequence of Federal Reserve actions through price controls. The use of controls generally has a monetary cost and a reduction of freedom.

Finally, we can reduce the level of uncertainty by slowing the march of progress. This might seem draconian at first, but in fact we do this all the time, when we take time to study a problem, do some more tests, write an environmental report, take the matter to the planning commission. Sometimes it is even more dramatic. Two days after the news was released about the successful cloning of a sheep, the President of the United States announced a moratorium on federal funding of any cloning work until the matter could be studied further.

There is a final point to be made, which has been noted by a number of people. As much as we would like to reduce much of the uncertainty in life, we would not choose to eliminate all uncertainty. A life in which everything was predictable, was known before the fact, would be a boring life indeed. We have been given a world to live in which is inherently unpredictable. That's the bad news and the good news, all at once.

In the final part of this section we consider the question of how we respond or react to proposals for change made by others, in the light of the uncertainties, the unanticipated consequences of all of our actions. Such proposals might be projects for massive social change - lets eliminate welfare programs - or they might be very personal individual decisions - lets buy that house by the lake. Whether it be in the halls of Congress, or the dining room table, when one person makes a proposal, another reacts.

Albert Hirschman has written a fascinating analysis of negative reactions to proposals, titled The Rhetoric of Reaction: Perversity, Futility, Jeopardy. The latter three terms are types of reaction. Lets look at each in turn.

An argument from perversity says that the opposite will happen from that which you claim. Suppose you suggest that welfare be eliminated in order to save taxpayers' money. An argument from perversity might be that such an action will in fact have just the opposite consequence. If you eliminate welfare, crime will increase, more prisons will have to be built, and the cost to taxpayers will increase, not decrease. The argument which Thamus makes to Theuth in Section 3 is another example of an argument from perversity.

An argument from futility suggests that your action will have no effect on the situation which you are trying to change. You propose a law to regulate pornography on the Internet. An argument from futility would say that your law will not change anything, because it will be ignored.

A jeopardy argument claims that your proposal will place in jeopardy some valuable resource. You propose to put in a new freeway along the creek heading up toward Central City. Your opponent claims that such a freeway will ruin beloved old Riverside Park because of the noise and pollution.

7. Ethical Implications

Ethics is about what we ought to do. But how do you decide what you ought to do when the outcomes of your actions are uncertain? In this section we consider this problem. There are no simple answers to this very important question, but there are some general principles which we can set forth, and which may or may not be applicable in a particular situation. It is almost certainly not the case that all of them would apply in a given situation, since there will in general be conflicts between them. The purpose of this section is to state these principles and say a little about their application.

One should take advantage of the opportunities to reduce uncertainty which are discussed near the end of Section 6 to the extent that the costs permit. We are not obliged to exhaust all of our resources, of money or freedom or other, to reduce uncertainty, because this could easily outweigh the good to be gained from the action. But to the extent that reductions can take place with reasonable cost, it seems morally prudent to do so. The judgment of what is an acceptable cost to bear may be very difficult to establish. In some cases it may be practical to use formal mathematical techniques, such as decision theory, to help arrive at an appropriate cost. In other cases, it may be so difficult to quantify goods and costs as to render such an approach useless. Of course, the effort to reduce uncertainly is not always an individual task, but is often a community effort, with the individual recognizing the richer and more diverse views brought by other individuals, as well as by the community in a collective sense.

All persons should share equally in the benefits of an action or a project, and they should also share equally in the risks due to unanticipated consequences. This is of course an ideal, since we cannot in general insure that such equal distribution of benefits and risks is possible. In such cases other principles must be applied.

Persons who do not share in benefits of an action should not as a rule be subject to costs and risks. Justice suggests that burdens should not be borne by those who cannot benefit. While this is a good ideal, it is often difficult to apply in a particular case. If taken to the extreme it could make it difficult or impossible to take many of our actions. For example, it would forbid the building of a coal-burning power plant on the grounds that the emissions from the plant could affect the environment of the entire globe, including that of some individuals who could not expect to benefit from the electric power. There is a corollary to this principle.

Persons who gain some benefit from an action should be able to choose their level of cost and risk. There are many situations in which some stand to gain a great amount from a project, and others to gain relatively little. To the extent possible, each person should be able to choose their level of cost. It is in this way that one's rights may be preserved. Of course joint projects do not always allow this. Communities almost always form themselves in ways such that the majority is able to be a tyrant to the minority. For example, a community may decide to initiate a flood control project. A given individual may be concerned that there are possible undesired consequences to him from the project. A rights approach should support his concerns, but common good might not.

Projects affecting more than one individual provide the greatest balance of benefits over harms for all involved. This is the utilitarian principle. This of course provides us with a way to approach the flood control project. On the basis of anticipated consequences we might well decide to go ahead with the project on utilitarian grounds. But it seems particularly important that we try as much as possible to anticipate as many consequences as possible because of the potential threat to the rights of some.

In the assessment of value to others, we ought to recognize that a resource has greater value to one who is poor than to one who is rich. If you give ten dollars to a poor man you improve his life much more than if you give ten dollars to a rich man. The nonlinearity of wealth should be considered in decisions on actions. And in fact the principle of justice suggests that our first thoughts should be for those who have the least in our society.

We ought to recognize that consequences of an action may extend over the long-term, and that the effects of such consequences on the actor or on others must not be ignored. It is not right to assume that our actions and their consequences are necessarily limited to "here and now". In fact their effects may extend over great distances, perhaps over the entire earth, and may extend in time for years, decades or perhaps even centuries. We are obliged to take these factors into consideration to the extent that we can.

Persons should face the truism that life is extremely complex and that all positions should be tentative. It is inherently dishonest to assert that one knows what is best when this is not the case, and it almost never is the case, again because of the complexity of life. Implicit in this principle is the requirement on all of us to seek to refine and improve our positions, to speak with humility about the consequences of our actions, and to act, when necessary, with a clear understanding that we do not 'own the truth'. Each of us has an inherent right to his or her world view or mental model of life. I do not have the right to assume that my view of the world is correct and your view is incorrect, to assume that 'I am right, and you are wrong.'

8. Závery

We have attempted in this paper to outline some of the salient features of the problem of unanticipated consequences. Because the problem is so common to all of what we do in life, it should not come as a surprise that the study has led to some very general results or positions which we might apply to all of our lives. We close here with a brief list of some of these results.

Life is very complex, more so than we admit.

All of our actions have unanticipated consequences.

We bear a moral obligation to take our positions tentatively, with humility in the light of our ignorance.

Short-term and long-term values are often different, often contradictory.

Uncertainty can be reduced but there is always a cost.

It is desirable to reduce uncertainty - but not to eliminate it.

In the end we are left with a dilemma - which is hardly surprising. We act with uncertainty about the consequences of our acts, and yet we have to act, for even to do nothing is to act, and there will be consequences. Change is an inherent part of life. Part of that change is natural, part is within our control. We have a right to act, but we also have an obligation to accept some level of responsibility for the unanticipated consequences of our actions. That level of responsibility is as hard to define as the unanticipated consequences themselves, but it is there nonetheless.

Kenneth Arrow, I Know a Hawk from a Handsaw, in Eminent Economists: Their Life Philosophies, Cambridge University Press, Cambridge, 1992

James Beniger, The Control Revolution: Technological and Economic Origins of the Information Society, Harvard University Press, Cambridge, 1986

Peter Bernstein, Against the Gods: The Remarkable Story of Risk, John Wiley and Sons, New York, 1996

Stephen Carter, Integrity, Basic Books, New York, 1996

Dietrich Dorner, "The Logic of Failure: Why Things Go Wrong and What We Can Do To Make Them Right", Metropolitan Books, New York, 1989, (EnglishTranslation, 1996)

Susan Gray, Charles A. Lindbergh and the American Dilemma: The Conflict of Technology and Human Values, Bowing Green State University Popular Press, 1988

Charles Handy, The Age of Unreason, Harvard Business School Press, Boston, 1990

Albert Hirschman, The Rhetoric of Reaction: Perversity, Futility, Jeopardy, Harvard University Press, Cambridge, 1991

Frank Knight, Risk, Uncertainty, and Profit, Houghton Mifflin Company, Boston, 1921

Howard Margolis, Dealing with Risk: Why the Public and the Experts Disagree on Environmental Issues, University of Chicago Press, Chicago, 1996

Robert Merton, The Unanticipated Consequences of Purposive Social Action, Americký sociologický prehľad, Zv. 1, Dec., 1936, pp. 894-904

Neil Postman, Technopoly: The Surrender of Culture to Technology, Vintage Books, New York, 1993

Thomas Stanley and William Danko, The Millionaire Next Door: The Surprising Secrets of America's Wealthy, Longstreet Press, Atlanta, GA, 1996

Edward Tenner, Why Things Bite Back: Technology and the Revenge of Unintended Consequences, Knopf, New York, 1996


So is Chernobyl some kind of radiation outlier?

It is not, as the evidence from other nuclear incidents shows.

Let's start with the big one.

Let's go back to the moment the world woke up to the power of nuclear energy: the atomic bombs dropped on Hiroshima and Nagasaki in August 1945.

The explosions caused huge casualties - more than 200,000 people are reckoned to have been killed.

The data on these deaths isn't very reliable because of the chaos after Japan surrendered, but we do know that the majority of the victims died as a result of the physical effects of the enormous blasts and the intense heat the two bombs created.

Thousands of people were also exposed to high levels of radiation, and many of them died in the weeks immediately after the explosions.

But, just as at Chernobyl, the long-term effects of the radiation released have been far less dramatic than expected.


Stiahnite si a vytlačte tento článok pre svoje osobné vedecké, výskumné a vzdelávacie účely.

Kúpte si jedno vydanie Veda len za 15 USD.

Veda

Vol 372, Issue 6543
14 May 2021

Nástroje článku

Ak chcete pridať upozornenie na tento článok, prihláste sa.

By Meredith Yeager , Mitchell J. Machiela , Prachi Kothiyal , Michael Dean , Clara Bodelon , Shalabh Suman , Mingyi Wang , Lisa Mirabello , Chase W. Nelson , Weiyin Zhou , Cameron Palmer , Bari Ballew , Leandro M. Colli , Neal D. Freedman , Casey Dagnall , Amy Hutchinson , Vibha Vij , Yosi Maruvka , Maureen Hatch , Iryna Illienko , Yuri Belayev , Nori Nakamura , Vadim Chumak , Elena Bakhanova , David Belyi , Victor Kryuchkov , Ivan Golovanov , Natalia Gudzenko , Elizabeth K. Cahoon , Paul Albert , Vladimir Drozdovitch , Mark P. Little , Kiyohiko Mabuchi , Chip Stewart , Gad Getz , Dimitry Bazyka , Amy Berrington de Gonzalez , Stephen J. Chanock

Veda 14 May 2021 : 725-729

Children whose parents had been exposed to radiation from the Chernobyl accident had no excess germline mutations.